Kristína je 21-ročná študentka z FEI STU v Bratislave s netradičným ženským koníčkom – silovým trojbojom, v ktorom si len za minulý rok vybojovala titul majsterky Slovenska, Česka, Európy a dokonca aj sveta. Tento rok nás reprezentovala na majstrovstvách sveta v USA a opäť sa vrátila so zlatom. Okrem profesionálneho športovania a štúdia stíha ešte aj praxovať u nás v ITAPSe – už viac ako dva roky na pozícii IT podpory a vývoja. Prečítajte si, ako to všetko zvláda a či byť ženou v IT je ťažké alebo ide o len poveru.
Ako si sa dostala k silovému trojboju?
Vždy ma bavilo vyčnievať z davu a byť iná. Najprv som hrávala volejbal, ale meriam len 160 cm a to bola moja nevýhoda. Keď som prišla prvýkrát do fitka, nebavilo ma robiť taký ten typický tréning ako kulturisti, teda veľa opakovaní s menšou hmotnosťou. Chcela som skúsiť, čo je moje telo schopné zvládnuť, vyskúšať a prekonávať svoje limity. Posilku navštevovalo veľa mužov, ktorí robili silový trojboj, tak som sa im prihovorila a vzali ma medzi seba.
Silový trojboj pozostáva z troch disciplín, drep, tlak na lavičke (benchpress) a mŕtvy ťah. Ktorá z týchto disciplín ťa najviac baví?
Jednoznačne tlak na lavičke. Preto sa mu aj najviac venujem a som v ňom najlepšia.
Koľko kilogramov zvládneš?
V tlaku na lavičke 117,5 kg, pri drepe 150 kg a mŕtvy ťah 150 kg.
Ako často trénuješ?
Záleží, či som v príprave alebo mimo sezóny. Mimo sezóny cvičím častejšie, pretože tréningy nie sú také ťažké a nepotrebujem dlhú regeneráciu. Tréningy sú skôr zamerané na viac opakovaní s menšou váhou a dynamiku a trvajú približne hodinu. V príprave cvičím 3-4-krát do týždňa, zameriavam sa na menej opakovaní s vyššou váhou. Takýto tréning trvá 2-3 hodiny.

K nám do ITAPSu si sa dostala vďaka inzerátu na letnú brigádu, ale nakoniec si sa rozhodla ostať, a spolupracujeme už viac ako dva roky. Čo ťa na práci v ITAPSe baví?
ITAPS je zaujímavý najmä tým, že má veľa projektov a preto je možné meniť ich a učiť sa viacerým technológiám. Otvára viac možností, aby si každý našiel, čo ho baví najviac. Ja sa napríklad momentálne starám o udržiavanie dynamických šablón, ktoré slúžia ako zmluvné tlačivá v bankovej organizácii, prípadne spracovávanie biznis požiadaviek na nové šablóny a ich následný vývoj podľa vopred zadefinovaných podmienok. Naučila som sa spolupracovať v mladom dynamickom kolektíve, pracovať samostatne, rozplánovať si prácu tak, aby sa stíhali deadliny. A tiež som prekonala strach s komunikáciou v biznis prostredí.
Chcela si sa vždy uplatniť v IT oblasti?
Nie. Vždy sa mi páčili zbrane a chcela som byť vojačkou. Je to tiež dosť netypické zamestnanie pre ženu a to sa mi páčilo. Ale nakoniec som sa rozhodla študovať informatiku.
Prečo?
Mamine sa nepáčilo, že by zo mňa mala vojačku. V maturitnom ročníku ma začala viac zaujímať informatika, poznala som aj ľudí, čo už študovali na FEI-ke, tak som sa nechala presvedčiť.
Si spokojná so svojím rozhodnutím?
Áno, som. Možno by si niekto myslel, že práca vojaka alebo policajta je menej stereotypná v porovnaní s prácou programátora, avšak opak je pravdou. Záleží len na človeku, ako vie využitím vlastnej kreativity vyriešiť IT problémy viacerými spôsobmi. V budúcnosti by som sa chcela vypracovať na software architekta.